Možno ste sa s tým pomenovaním už stretli u starkých z rozprávania, možno sa s ním stretávate po prvý raz. A možno ste si ho len nedávno vygúglili pri zvedavých otázkach detí rovnako, ako to naša online generácia zvykne. Pod týmito šiestimi písmenami sa schováva najstaršie slovanské pomenovanie pre sviatky, ktoré dnes nesú meno Vianoce. Možno ste ho zachytili aj pod iným menom: Kračun, Dohviezdny večer, Svjaty večur alebo Vilija. Je najkratším dňom v roku, keď chladná noc nemá konca, Zima oslavuje svoje narodeniny, staré Slnko umiera a rodí sa Slnko nové. Z viac nocí (Vianoc) minúta po minúte pribudne od tohto dňa svetla a počas nasledujúcich dní Zem v svojom tajuplnom svete pod povrchom usilovne pripravuje zárodky semienok na nasledujúce obdobie rozkvetu, o čom ľudia kráčajúci zasneženou krajinou iba tušia.
Kračúň na Slovensku prináša aj špeciálny koláč alebo chlieb ako symbol kola roka, ktorý má zvyčajne v strede buď dieru, alebo priehlbinu naplnenú sladkou dobrotou – medom, džemom, ktorý sa na SLNOvrat delil medzi rodinu, či pospolitou komunitou. Z rozprávania najstarších sme sa dozvedeli, že sa v najkratšiu noc roka zakladali ohne vonku i doma s myšlienkou vyjadrenia podpory Slnku. Nielen v našej kultúre, ale i na Severe ľudia verili, že sa v tomto čase slnko nemusí vrátiť, znova narodiť, preto ho je potrebné cez noc bez neho – najdlhšiu noc ako počas jeho pôrodu na svet podporiť svetlom zvonku: vatrou, ohňom v piecke, či sviečkami na stoloch. Bolo zvykom, že najstarší až do rána ranného, kým sa slnko znova neobjavilo na oblohe mali vartu: sedeli a spomínali na všetko, čo sa za celý rok od minulého SLNOvratu udialo, ďakovali za všetko dobré, čo im rok priniesol, spomenuli všetkých, ktorí prišli v tom čase na svet, ale aj tých, čo sa pobrali na večnosť. Slovania verili, že v ten deň majú prístup do domovov aj predkovia počas dlhočiznej noci, preto im k večeri chystali o tanier naviac a takto boli účastní i oni na oslavách zimného SLNOvratu. Ako sa ďakovalo starému, rovnako sa prosilo od nového slnka dobrého zdravia, úrody a priazne. Po ňom nasledovalo obradné rozsievanie zrna tzv. OSEŇ, s ktorou sa prosilo o požehnanie úrody v celom roku. K sviatku patrili aj koledníci chodievajúci po KOLEDE s veršami, spevom i maskami, reprezentujúcimi minulosť (Predkov), prítomnosť i budúcnosť (deti). Tak, ako sa na kolo života patrí, poriadne tento čas oslavovali ako my dnes oslavujeme v tomto novom svete Silvestra: no bez petardov a ohňostrojov.
Doprajte si dnes čas na svoj súkromný SLNOvrat v duši a rekapituláciu toho, čo bolo. Vďačnosť, oslava života a jeho cyklov, mágia míľnikov Zeme je tu a pokoj v duši prichádza. Vychutnajte si ho tak, ako to vyhovuje vám tam, kde sa cítite príjemne. Nech ho prežijete v kruhu blízkych duší oslavou, či v úplnom tichu… stačí urobiť tak málo pre mier v duši. Pohodou prispejeme i my nielen vinšom a želaním, ale aj zajtrajším vylosovaním výhercov SLNOvratovej darovačky.
Požehnaný čas praje kolektív lekárne Íris