(zo série sviatky našich predkov)…a možno aj tip na víkendový výlet😊
Skúste sa prejsť na východe našej krajiny posledný májový víkend🌸. Ak uvidíte, že sa počas noci zo soboty na nedeľu objavia pred niektorými príbytkami v páre brezy ozdobené stuhami, nelistujte v kalendári, nie je to omyl. Ide o významný sviatok našich predkov: Rusadlá („Rusadle“) Čím vyššia breza, tým väčšia láska mládenca k dievčine. Májiky najčastejšie z brezy či ihličnanov nájdete pred kostolmi, radnicami, hostincami, či námestiach pripravovali mládenci ako odkaz oddanosti, sily, citov k dievčatám a darov miestu, v ktorom pôsobili. Deje sa tak poslednú májovú nedeľu. Stavanie i váľanie májov má svoje pravidlá a v každom kraji Slovenska sa s májom i májikmi nakladalo inak. Niekde sa vedno zbierali a pálili podľa regiónu brezy, červené smreky, či iné ihličnany. Chlapci jeden druhému máje podtínali, ak sa zaujímali o jednu a tú istú dievčinu🌲. V niektorých krajoch robili párovanie májov. Aj dievčence neostávali v záškodníctve nič dlžné: jedna druhej zo závisti nejeden máj vyšklbla, keď ich mala tá druhá „priveľa“. Láska a prejavy náklonnosti v tom čase dokazovali ozdobené stromy stužkami. Posledná májová nedeľa je časom vyvrcholenia Turíc, Letníc i Rozálií. Ako je to inde?
U susedov na Morave sa v tomto istom čase slávi „Jízda králů“ (najznámejšia je vo Vlčnove), kde sa v slávnostnom sprievode na koni nesie mladý kráľ – chlapec sprevádzaný mladými mužmi, iniciačne preukazujúcimi schopnosť udržať sa v sedle🏇 s odkazom, že už opustili detský svet. Formujú kavalériu, honosnú kráľovskú družinu, cválajúcu spolu s ním. Dievčatá v krojoch, plno stužiek rôznych farieb🎀, kvetov, hudba, spev i tanec a slávnostné oblečenie nie je výnimkou. Kráľ, kráľovná, hudba, spev, tanec a slávnostné oblečenie spája obe tieto udalosti, ktoré majú v mnoho spoločné so znakmi oslavy Beltine z keltských čias. U susedov v Poľsku sa dostali pomenovanie Zelené sviatky, čo je v súlade s výzorom prírody, ktorá je v plnom puku a žiariacej smaragdovej zelene.
Tieto sviatky, plné farieb, tanca a spevu sú vyvrcholením jari v čase Turíc, po starom Letníc, no počuť o nich už v starovekom Ríme, kde ich nájdete pod menom Rozálie, sviatkom ruží. Boli sviatkami poďakovania za úrodu a obety lesným a vodným démonom, ktorí by mohli úrodu ohroziť. V tom čase pivonky, ruže a množstvo iných kvetov boli rozvité v celej svojej kráse a poslúžili v hojnom počte ako kvetinová obeta, výzdoba počas slávností. Po cirkevnej obrode sa z veží kostolov vypúšťali počas týchto svätodušných sviatkov holubice. V našej dobe ho nájdete aj pod názvom „svätá päťdesiatnica“ ako spomienka na Boží dar desatora Mojžišovi.
Kvety, vtáčence, voľba turíčneho kráľa a kráľovnej… ako to mali naši predkovia?
Rusadlá alebo „rusadle“ mali pre našich predkov magický význam a bol spojený nielen s kvetinami a oslavou jari, úrodou, ale aj jej ochranou, úctou k vode a prekvapujúco aj jarnou spomienkou na zosnulých. Voda mala pre našich predkov veľký význam: ako jediný zo živlov je voda nezastaviteľná a ľudia mali pred ňou obrovský rešpekt, najmä ak v čase povodní brala pôdu, úrodu, statok, či ľudské životy. Predkovia prechovávali rešpekt k Rusalkám, vodným bytostiam, súvisiacim s dušami utopených ľudí v blízkych vodách, nekrstených detí a tých, čo neumreli prirodzenou smrťou. Do dnešných dní sa práve na Rusadlá chodievajú čistiť studničky a ich voda i vetvičky stromov sa prinášajú do domovov ako ochranné symboly pre ochranu a uchovanie pokoja v dome. Vetvičky sa vtedy i dnes umiestňovali za rámy obrazov po celom dome a vodou sa dom i dvor požehnal. Voda sa dávala piť dobytku a chorým členom rodiny. Verili, že má zázračnú moc. Nosili ju aj na hroby blízkych.
V tomto čase prvý raz slávili a ctili si svojich mŕtvych predkov – na jar a po druhý raz na jeseň. Verili totiž, že duše predkov sú ako sťahovavé vtáky🦢. Na jeseň odlietajú a na jar prilietajú z diaľok, aby z korún stromov dohliadali na skutky svojich potomkov a prinášali z ďalekých krajov teplo a požehnanie pre úrodu. Preto asi nie je prekvapujúce, že sa ešte v niektorých oblastiach našej krajiny prinášajú na hroby sviečky a vajíčka ako symbol svetla a života a vykonávajú sa zádušné omše za zomrelých. Turíčny zvyk voľby kráľa a kráľovnej na Slovensku takmer vymizol. Jeho sprievod chotárom mal priniesť ochranu úrody, ktorá sa práve v tom čase začala črtať na poliach.
Pôvodné zvyky našich predkov pomaličky ustupujú do úzadia. Vďaka pár zberateľom čriepkov histórie a regionálnym zvykom sa ešte stále dá vyskladať zmysluplnosť symbolov, ktoré síce v tradíciách nachádzame, ale akosi sa nám vytráca ich význam, zmysel i príbeh.
Ak máte v blízkom okolí studničku, skúste ju obnoviť nielen počas Dní vody, ako nám nariaďuje moderný kalendár, ale skúsme si príbeh studničiek pripomenúť aj v dňoch, keď príbehy o Rusalkách písali naši predkovia. Cyklickosť fungovala aj v oslavách našich predkov: každý sviatok mal svoj protipól a pár. Tu dáva zmysel úcta k predkom na jar i na jeseň, letný a zimný slnovrat, noc a deň, biela a čierna, čas života i smrti.
História je krehká vec: záleží na tom, kto a akým spôsobom ju prerozpráva našim deťom a tým, čo prídu po nás. Možno už mnoho z toho, čo koluje v našich žilách po predkoch ostane spať večným spánkom ako spomienka, ktorú nie je možné uchopiť do slov, pretože už nebude na svete nik, kto by im dal podobu, vôňu a jas a spomienka navždy vyhasne.
S úctou kolektív lekárne Íris🌈