V pustej zimnej krajine❄️, zimného času rastie a vzniká málo okom viditeľných plodín. Okrem jesenných kríkových plodín: šípok, trniek, hlohu, plodov jalovca, toho nájdeme v týchto dňoch v prírode naozaj málo.
A predsa, je toto obdobie vhodné na zber cenných drevokazných húb, ktoré dnes bežne prehliadame alebo dokonca vedome považujeme za bezcenné výstrelky prírody. Avšak človek, ktorý si nevšíma nových vecí voľne rastúcich v prírode, nevie aké poklady prehliada. Naši predkovia však doslova vyhľadávali, zbierali a dokonca systematicky zaznamenávali a mapovali nové objavy🧐 z prírody🏞. Ázijský svet má dlhodobo nepretrhnutú tradíciu objavovania nových bylín, plodín, húb, hríbov a ich účinkov, za ktoré boli zberači hodnotne odmeňovaní panovníkmi a lekárskou spoločnosťou. V Európe takisto niektorí panovníci podporovali výskum prírodných liečiv, keďže bolo vždy jednoduchšie liečivá zbierať, pestovať ako vyrábať nové lieky💊, ktoré by boli náhradou za tie prírodné. Bolo to logické, z viacerých dôvodov – technológia sa používala málo, dbalo sa na zachovanie kvality prírodným spôsobom konzervovania liečiv, kvalita času a zrelosti sa riadila prísnymi kritériami.
Toto všetko však bolo veľmi náročné. Niektoré byliny 🌿skrátka podliehali skaze rýchlejšie ako iné. Toto sa snažila riešiť alchýmia, ktorá chcela zachovať rovnaké účinky upravených liečiv – cez tinktúry, maste, vína. Neskôr logicky vzniká oklieštená chémia a farmácia. Dnes máloktorý lekárnik chodí zbierať aspoň základných 20 druhov liečivých rastlín🍀. Ak ich však prestaneme kupovať, umelé lieky ich úplne nahradia. Dúfajme, že to bude opačný postup, kedy chemické lieky nahradia prírodné.
Jednou z možností dostupného získavania veľmi účinných látok je využitie húb. Starovek, stredovek i novovek to využil a i dnes bádanie pokračuje. V zimnom období môžeme nájsť výlučne na brezových kmeňoch Brezovník biely. Huba, ktorá mal dokázateľne pri sebe i neolitický človek. V roku 1991 našli zachované telo muža Ǒtziho konzervované ľadom🌫 aj s celou jeho výbavou. Medzi artefaktmi mal pri sebe aj tri druhy drevokazných hríbov – Práchnovec kopytový, Vatovec obrovský a Brezovník biely. Brezovník sa používal hojne na začiatku minulého storočia v Rusku, Fínsku a severských krajinách brezových lesov. Obsahuje množstvo vzácnych látok – B glukány, tokoferoly, betulín, vitamín D2, fenolické kyseliny a mnoho ďalších. Okrem protirakovinotvorných látok, výrazne stimuluje imunitu, ničí parazity – kyselina polyporénová ničí črevné škrkavky. Protizápalové účinky, antibakteriálne účinky hlavne proti Escherichia coli. Jedlé sú len veľmi mladé plodnice. Nazbieranú hubu je možné nakrájať na tenké plátky, ktoré je možné pridávať do varených jedál🍲, sušenú je možné ju práškovať a užívať preventívne, je možné ju naložiť do alkoholu na výrobu tinktúry. Ideálne je pravidelné užívanie nižšej dávky.
Huba je hojne dostupná v brezových hájoch, ľahko sa spracováva a je naozaj účinným antiparazitickým prostriedkom. Krásne vonia a je snehobiela, mäkká a dobre sa suší nakrájaním na tenké plátky – chipsy. Keď ju zvládol užívať a nosiť zo sebou človek doby bronzovej, máme stále možnosť vyskúšať jej silu overenú tisíckami rokov. Jej tvar, vlastnosti a vzhľad sa nezmenil – čo príroda raz vytvorí, necháva dostupné všetkým na veky vekov.
Prajeme vám otvorené oči👀 v prírode a dobré zdravie🤩.
Karpatské Slnko