V krajine, kde nebo bozkávalo zem bol čas veľkých osláv. Po jesennej rovnodennosti🍁🍂 sa blížila Michaelská slávnosť. Každý rok, keď sa blížil tento výnimočný deň, deti pozerali hore na nočnú oblohu a čakali na tú magickú udalosť. Vždy počas slávnosti, keď sa obloha k večeru zatiahla hviezdnym plášťom, archanjel Michael zoslal dolu fascinujúci dážď úlomkov meteoritov, ktorý svojím leskom rozžiaril nočnú oblohu. Deti výskali od radosti a rátali padajúce hviezdy🌟✨⭐️. V lesoch sa malí trpaslíci so špicatými klobúkmi a trblietavými očami snažili pozbierať tieto nebeské úlomky. Verili, že meteorit, požehnaný archanjelom Michaelom má veľkú nevídanú silu. Pod koreňmi starovekého dubu🌳 sa trpaslíci zhromaždili, aby vykovali meč naplnený svetlom hviezd. Ale nie všetko bolo v tejto magickej krajine v poriadku. Hlboko vo vnútri hory nahnevaný drak zniesol svoje očakávané vajce. V legendách sa spomínalo, že tento drak opovrhoval ľuďmi a prisahal, že ich všetkých zničí, keď sa jeho dieťa vyliahne z vajíčka. Strach uchvátil srdcia dedinčanov. Počuli príbehy o rytieroch, ktorí sa snažili skrotiť tú divokú šelmu, no nikto sa už živý zdravý nevrátil. Jeden odvážny rytier v trblietavom striebornom brnení sa rozhodol priblížiť k drakovi. So srdcom plným nádeje sa snažil uzavrieť s ním mier. Ale drakov🐲🐉 hnev bol príliš veľký a preto rytiera postretol tragický koniec. Keď sa dračie vajce konečne otvorilo, namiesto hrozivého tvora vyskočilo malé milé dráča so zvedavými veľkými očami. Dedinčania videli v jeho narodení príležitosť a preto sa rozhodli z neho vychovať malého dobrého draka dúfajúc, že ho naučia láskavosti. Ako malé dráča rástlo s pomocou jemnej starostlivosti dedinčanov, začalo chápať teplo priateľstva a silu jednoty. S každým ďalším dňom sa puto medzi ľuďmi a drakom posilnilo. Drak, kedysi predurčený byť ich záhubou tu teraz stál ako ich ochranca. Hnev staršieho draka ale neustúpil. Pripravil sa vypustiť svoju zúrivosť na dedinu. Ale dedinčania boli pripravení. Boli vyzbrojení Mečom svetla, vyrobeným z meteoritu archanjela Michaela a smelo čelili hrôzostrašnému drakovi. Meč sa rozžiaril éterickou žiarou. Jeho svetelný lúč prenikol do srdca staršieho draka veľmi hlboko. Zúrivá dračia beštia sa zrazu zastavila, jej ohnivé oči sa naplnili zmätkom. Meč svetla drakovi neublížil. Namiesto toho naplnil jeho srdce spomienkami na lásku, ktorú kedysi poznal. Hnev a nenávisť sa rozplynuli a nahradili ich hlbokým smútkom a túžbou po láske. Od toho dňa žil starší drak🐲🐉 spolu so svojím mladým nástupcom harmonicky s dedinčanmi.
Autorka: DeeDee Khalsa
Keď budeš mať čas, sadni si večer sama so sebou a skús si napísať, akých drakov🐲 z tvojho vnútra stretávaš u seba. Je to strach z tmy? Alebo je to strach z neprijatia? Strach, že budeš hodnotená, posudzovaná? Strach z neprávosti, nespravodlivosti? Skús si svojich drakov pomenovať a porozmýšľať, čo by potrebovali, aby ťa navštevovať nemuseli. Čo potrebuje taký strach z tmy? Čo potrebuje tvoj konkrétny či iracionálny strach? Skús popátrať, prečo si sa tmy začala báť a ako by sa ten drak nemusel vracať naspäť na celý rok do svojej jaskyne (do hlbín nášho vnútra), ale mohol by sa stať jesenným šarkanom, ktorého si deti tak radi púšťajú po vetre. Ak by Vám ho nešlo pustiť po vetre do sveta, môžete ho chytiť za „ruku“ a postaviť ho vedľa seba, tak aby Vám nestál v ceste životom pri napĺňaní potrieb duše.
Ideálne posedieť pri tomto skúmaní svojich drakov dnes podvečer, pri horiacej sviečke🔥. To čo už nebudete potrebovať „zhorí“ a následne si zažiadajte o dar, ktorý Vám prázdne miesto nahradí.
Práve teraz je ten čas: čas prepustiť našich vnútorných drakov. Príjemnú šarkaniádu Vám želáme.
S úctou kolektív lekárne Íris🌈