Začína obdobie dlhých večerov🎇, rozprávania príbehov, tkania, pradenia, zdieľania, v kruhu rodiny či priateľov. Pre všetkých Vás, ktorí radi nazeráte do hĺbok tajomstiev bytia a tajomstiev príbehov, sme pripravili na víkendové večery krásne čítanie. Príjemný víkend Vám praje kolektív lekárne Íris🌈
Večernicine vlasy
Stála tam, ako vždy: každý súmrak na rovnakom mieste, keď sa prebúdzala do svojej služby. Pozhŕňala svoje striebristé vlasy, vlajúce ako nite tajomných tkáčok života a vplietla ich do vrkoča, siahajúceho až po pás. Natiahla si cez plecia nebesky modrý plášť nočnej oblohy, posiatej žiariacimi a spievajúcimi hviezdami. Veru, už je čas… čas ísť. Na jej členku cvendží malá hrkálka, ktorá akoby odrátavala posledné minúty denného slnečného ducha a pripomínala mu: hajde spinkať, už je tvoj čas na snívanie. Teraz sa ujímam sveta ja, tvoja krstná mať Večernica. Jej láskavé dlhé prsty na hrejivých dlaniach poukladali vtáčích oneskorencov do hniezd a privrela im láskyplne viečka. Mláďatá i rodičia sa pritúlili k sebe a začali snívať svoj vtáčí sen. Jej šaty sa mimovoľne obvíjali o stromy, rastliny a kamene. So sebou niesli mierne ochladenie a kvapky rosy, ktorá častovala svet životodarnou vodou. Nielen uprostred leta, ale aj v jeseni bývavala veľkou úľavou pre všetko živé, spiace i bdiace. Jej kroky nebolo počuť inak, ako jemný šum večerného vánku, ktorý pohladil tých, čo sa rozhodli pre večernú prechádzku parkom, či lesom. Večernica prechádza chotárom. Jej žiarivé hviezdne oči nazerajú do každej duše, prinášajú pokoj i úľavu po celom dni i tam, kde celý deň úľava neprichádzala. Jej láskyplná ruka hladila spiace deti i tých skôr narodených, chorých v horúčkach i užialených stratami. Zamilovaným dopriala chvíľu samoty a hviezdne divadlo padajúcich meteoritov. Mala rada, keď ľudia nezabudli snívať a želať si pre seba, blízkych i pre Matku Zem… Pre tých, čo bdeli dlho do noci pri práci je dobrým spoločníkom. To ticho, ktoré zneje akosi inak počas dlhých nocí je liečivé a prináša čarovný priestor i pre anjelov, ktorí v noci hladia svojich zverencov a pripomínajú im všetko to, čo si pred narodením napísali do plánu duše. Večernica ako matka noci je zaujímavá bytosť, ukrytá v tme, no nie je temnou bytosťou. Keby nie jej, príroda by vôbec pod aktivitou slniečka neoddýchla a zvieratká v nej tiež zarovno so stromami a bylinami. Ľudia by nemali priestor ponechať svoje telíčka samoliečbe a dušu vypraviť do ríše snov a svetov, kde inde vykonávajú svoje úlohy. Večernica je tá, čo prináša rovnováhu do bytia a vytvára priestor „nikoho“, kde dobré i zlé môže zasadnúť do ranných hodín k spoločnému stolu a vytvárať priestor pre dianie a čaro modlitieb. Keď už poprikrývala všetky zvieratká i deti svojím nebeským plášťom, sadla si pokojne k vode a rozpustila svoje iskrivé striebristé vlasy. Tie sa rozbehli ako nitky vzácnej priadze do diaľav. Siahajú od začiatku do konca sveta a skúmajú ako živé tvory všetko dianie vôkol seba. Večernica zobrala do rúk hrebeň, ktorým si svoje vlasy prečesala a dozvedela sa v tej chvíli, čo sa deje v jednotlivých príbytkoch, mestách, krajinách a svetadieloch. Vlasy prehovorili. Večernica im načúvala: občas sa zasmiala, občas ostala zadumaná. Pri niektorých príbehoch sa náhle rozplakala nad osudmi ľudí a ten kraj obmyl neočakávaný dážď. Niekde zas zanôtila pieseň duše ako uspávanku tým, čo toľko stratili. A inde zas poslala hviezdne lampáše Kňažnej Smrti, aby jej pomohla posvietiť na cestu tým, čo sa v tú noc pobrali Domov. Vypočutý je každý jej vlas, každý príbeh ním vypovedaný je zapísaný vlasom v nádhernom upletenom vrkoči Večernice, ktoré každé ráno matka noci striebornými nožnicami odstrihne a votká ako vzácnu priadzu vrstvu po vrstve do plátna osudu, z ktorého je náš Svet utkaný. To plátno žiari všetkými farbami a sú doňho votkané všetky skutky i sny tých, čo v tú noc snili. Žijeme dnes niekdajší sen, ktorý Večernica do plátna Sveta votkala dávnejšie. Matka noci hladí plátno a usmieva sa. Vidí, že tie najiskrivejšie a najsvietivejšie sú nitky a vlasy, zachytávajúce sny detí: tie sú žiarivé a silné. Práve tie najviac vecí vo Svete vytvorili a dali život mnohým dejom i príbehom, v ktoré deti veria. Sú tam i silné ružovo-červené vlákna ochranných vlákien materinských želaní a modlitieb za svoje deti, či sú malé alebo veľké, jedno je. Mama i otec snívajú sen pre svoje deti a deti zase pre ne i pre celú planétu. Sú tu i krásne zelenkavo svietiace vlákna vo vlasoch, ktoré snívajú zvieratká pre svojich milujúcich pánov. A sú tu aj tie tmavé, plné smútku, kde ľudská či zvieracia i rastlinná bytosť trpí. Ak chcete vedieť, ako plátno Sveta vyzerá, opýtajte sa svojich detí. Tí to vedia najlepšie nakresliť i vysvetliť. A ako vyzerá matka noci – Večernica? Skúste vykuknúť večer pred spaním von oknom na nebeskú oblohu: zazriete tam žiarivé hviezdne oči a jej príjemná uspávanka vám ako vánok oveje tvár. Sála z nej bezpečie, vôňa mamy a cítite pri nej pokoj v duši. Večernicine vlasy môžete vidieť najmä tesne pred odchodom do ríše snov: prekračujete ich na cestách duše, šteklia vám srdcia a volajú na vás: šťastlivé cesty, dieťa Sveta. Spokojný návrat po snívaní želáme. Večernica má rada spoločnosť tých, čo vedia slovom i myšlienkami tkať príbehy a má v obľube najmä tých, čo pod jej plášťom, pri ohni, sviečke alebo krbe rozprávajú príbehy na dobrú noc svojim detičkám i vnúčatám, či zverencom. Má veľkú slabosť najmä pre tých, čo dokážu príbehom osloviť detské duše a ako Večernicine vlasy, tak aj oni ponúkajú nitku, utkanú zo slov rúčkam detí i hľadajúcich cestu z labyrintu sveta. V tom sú Večernici veľmi podobní a je ich patrónkou. Počas doby jej vládnutia im dopraje to tvorivé ticho, pokoj v duši, pieseň pre inšpiráciu a otvorenie kanálu tvorivosti, aby dokázali dať na papier slovami to, čo iní ťažko uchopia, no vďaka ich príbehu dokážu vysnívať sebe i blízkym aj Zemi lepšiu budúcnosť. Keď najbližšie budete pozorovať súmrak za oknami Tvojho domova, zadívajte sa Večernici do očí a pozdravte ju. Je dôležitou súčasťou tohto čarovného sveta i stvorenia, ktorého sme súčasťou aj my všetci do jedného: sme tak dôležití ako tie Večernicine vlasy. Ak by jeden chýbal, už by to plátno Sveta nebolo úplné.
Večernicinými chránencami sú všetci tí, čo píšu knihy, rozprávajú príbehy a dopomáhajú deťom i dospelým k tomu, aby snívali a tvorili lepší svet. Bez ich príbehov a priadzí, ktoré tak usilovne podávajú svojim deťom, rodine, a osvetľovania ich kompasov v srdci na cestách – necestách labyrintom života by sa žilo ťažko. Veľká vďaka všetkým, ktorí ešte nestratili odvahu snívať a písať i rozprávať.
