Zatiaľ stále holá príroda, postupne začne ožívať a s jarným vetrom💨 tancovať po prázdnych pláňach, korunách stromov, hladine riek. Vietor postupne vysuší vlhkosť zeme a krajiny, ktorá sa tak môže ohriať a nové môže vyrásť zo starého. Koniec zimy môže budiť zdanie, že v prírode nie je nič živé, výživné a cenné, a predsa koniec zimy, začiatok jari ponúka cenné poklady pre zdravie. Síce ich denne vidíme, ale nie sme ochotní pripustiť si ich silu. Celú zimu hľadíme na hladkú, či vrásčitú kôru stromov🌳 a kríkov. Vidíme jej veľa a všade, spája sa v našej mysli do podoby stromu. Na jar, keď začne prúdiť miazga , aby drevo opäť podrástlo a puky sa rozvinuli do listov🌿 a kvetov🌸, je kôra cenným liekom. Naši predkovia to vedeli, a preto sa práve na jar venovali zberu liečivej kôry stromov, krov a koreňov.
Úlohou kôry je chrániť drevo stromu, predstavuje jeho ochranný obal spojenia s okolitým svetom. V zime chráni spiace drevo a v letných mesiacoch je kôra skrytá pred slnkom tieňom listov. Obsahuje obrovské množstvo liečivých aj toxických látok. Je najčastejším zdrojom omamných, zvierajúcich látok. Čerstvá býva veľmi silná, až toxická, ale jej vlastnosti sa dajú využiť vo veľa oblastiach od priemyslu, umenie až po medicínu. Medzi najbežnejšiu a najdostupnejšiu patrí známa dubová kôra.
Dub je známy strom🌳, nielen našich predkov. Jeho liečivú silu využívali v minulosti všetci. Okrem pevného dreva, dokonale odolávajúceho vlhkosti, sa vysoko cenila jeho kôra v akejkoľvek podobe. Obsahuje hlavne triesloviny, katechiny, kyselinu ellagovú, flavonoidy, horčiny, živice. Hlavným účinkom sú jej zvieravé vlastnosti, schopné pomáhať pri hnačkách, hemoroidoch, bakteriálnej črevnej infekcii, pri napadnutí parazitmi.
V umeleckých kruhoch sa cení pre jedinečnú, sýto dubovo červenú farbu. Hojne sa používala aj pri spracovávaní koží v garbiarskom priemysle. Pre liečebné účinky sa zbiera hladká kôra mladých kmeňov, avšak je možné požiť aj staršiu kôru, ktorá nie je tak silná, ale vždy pomôže. Olúpanú kôru môžeme naložiť do silnej pálenky a používať vo forme tinktúry so širokým poľom pôsobnosti. Známa, a opäť aj v lekárňach dostupná, je dubová káva, prospešná tráviacemu traktu a nášmu srdcu.
Jaseňová kôra
Jaseň štíhly patrí medzi tzv. náletovú drevinu, je teda dostupnejší ako dub. Má však ešte jednu výhodu, a to je zber mladých prezimovaných čiernych púčikov, hojne využívaných v liečbe. Púčiky je možné nastrihať, jemne opražiť a variť z nich detoxikačný čaj☕️. Odvar z kôry sa v minulosti hojne používal ako ľudový recept pri zrážaní horúčky. Dnes patrí medzi liečivá, zmierňujúce reumatizmus. Jej dlhodobé užívanie nenechá zošedivieť vašu hlavu, dokáže prečistiť zakalený zrak. Zbieraná z mladých, 5 – 8 ročných, stromov sa nakrája na pásiky, usušenú je možné pomlieť na prášok na výrobu piluliek alebo ju ďalej jemne opražiť do zlatohnedej farby a opäť pomlieť. Užíva sa v ako prášok, odvar, tinktúra. V minulosti patri medzi dostupné liečivo.
Imelo biele🍃
Každý zo základnej školy pozná imelo. V prírodopise je opisované ako jedna zo základných rastlín „parazitujúcich“ , symbioticky žijúcich na stromoch. Málokto však vie, aké tradície a mýty sa k nemu viažu. Rimania opisovali zber imela a jeho magické vlastnosti z čias obsadzovania keltských kolónii. Podobné tradície sa zachovali až po sever Európy, kde všetci, celé kmene, osady vyrážali na zber imela ako na cestu hľadania zárodku nového života, lebo verili v jeho magickú silu🧙‍♂️🧝‍♀️. Pre jeho nedostupnosť sa vyberali najšikovnejší mládenci, ktorí dokázali vyliezť úplne hore a božské imelo, ako dar bohov, zniesť na zem, bez straty jeho božskej sily. V čase, kedy v prírode napohľad nie je nič nové, imelo rastie na vrchole stromov, ďaleko od zeme, blízko k Slnku, čerpajúc silu stromov, na ktorých rastie. Jeho liečivé účinky sú obrovské.
V jarných mesiacoch jeho sila vrcholí a nárastom listov sa stiahne a opäť vynikne až v jesenné dni🍂. Ázia ho používa ako silný liek proti veternej vlhkosti. Je liekom na tlak, používa sa pri výrobe mastí, liečiacich omrzliny. Je cenným zdrojom horčíka, čim je jedným z mála liečiv, ktoré dokážu zahriať onkologických pacientov. Výskum v oblasti využitia imela v liečbe onkologických ochorení sa posúva do čoraz častejšej praxe. Liečivé látky sú však termolabilné, takže sa používa hlavne vo forme studeného alebo alkoholového macerátu. Inou možnosťou je prudké sušenie a následné pomletie na prášok, ktorý sa užíva v malých dávkach. Biele plody sú po odtrhnutí zo stromu jedlé a zlepšujú i prečisťujú zrak – veď aj vyzerajú ako očná buľva. Na našich vzdelávacích vychádzkach v zimných mesiacoch patrí medzi sladké občerstvenie🍱. Cca 10-15 minút sú bobule mierne sladké a chutné – potom zhorknú a začnú sa lepiť na tráviaci trakt. Imelová tinktúra pomáha zmierniť menštruačné bolesti. Tvorí základ všetkých dobrých liečivých mastí, zlepšujúcich pohyblivosť stuhnutých svalov a šliach.
Na strome i pod stromom
Jednou z možností zberu je zostreľovanie imela čarovnými šípmi🏹. Aj my chodíme, tradične každý rok, na zber s lukmi a šípmi. Celá družina putuje, až nájde vhodný strom. Najprv ozdobíme spodné konáre stromu a potom skúšame imelo zostreliť, čo nie je ľahké, ale ani nemožné. Ostatní stoja a čakajú, pripravení konáriky chytať, aby sa nedotklo zeme. Potom vylezieme do koruny stromu do výšky borovice🌲, teda aj 15-17 metrov. Znovu uviažeme obetiny a kúsky imela zhadzujeme alebo znášame dolu na zem. Literatúra ho uvádza ako jedovatú rastlinu, a tak v rámci spochybňovania vedy a dodržania tradície, sme ho ochutnali. Biele bobule sú sladké, lístky mierne horké. Prežili sme. Imelo zhruba 30 minút žije, akoby bolo stále na strome, a tak sa pasieme dosýta, aby sme zachytili a zužitkovali toto čaro. Napriek mrazom sa cítime zrazu veselšie a je nám teplo. Začína sa prejavovať jeho ohnivá sila, a aj tí najzmrznutejší si dávajú dolu rukavice a červenejú im líca. Všetci prežili. Imelo držíme nad zemou ako poklad.
Rýchly oheň🔥
Bežne zakladanie ohňa s kameňom a ocieľkou v zimných mesiacoch trvá dlhšie. Po zjedení imela však nastáva obrat. V hlbokom snehu založenie ohňa, vrátane zberu dreva spod snehu, trvá menej ako 6 minút. Všetkých zaplavuje eufória a obradné vyčistenie sa deje s bosými nohami na snehu. Magická sila rastliny posvätného imela nám štedro prepožičala svoju silu a zhruba hodinu a pol je nám príjemne teplo. Domov si nesieme skutočnú čarovnú bylinu.
Vešia sa nad vchodové dvere, nad stôl, nad bránu. Ako ochrana proti magickým útokom, zlým vlnám, či pohasínaniu svetla. Rovnako, ako naši predkovia, i my máme v úcte prírodné sily a žasneme nad jej veľkosťou. Ručne zbierané a zemou nedotknuteľné imelo je cenným magickým predmetom a samotný jeho zber je veľkým obradom. Ktorý si imelo vybralo v čase, kedy nič iné nerastie… môže tak vyniknúť, veď v lete si ho nik nevšimne, hoc je tam stále.
Karpatské Slnko
Weleslawa a Duchoslav