Použitie liečivých húb je archeologicky doložené už od praveku cez všetky obdobia. Svedčia o tom nielen nálezy výtrusov v zachovaných nádobách, ale dokonca i kresby na jaskyniach, či dokonca motívy ornamentálnej výzdoby predmetov. Medzi najznámejší archeologický dôkaz, podnecujúci k skúmaniu účinkov drevokazných húb, patrí nález muža, nájdeného v ľadovci Álp. Dostal meno Otzi, mal pri sebe takmer plnú výbavu človeka doby bronzovej, vrátane predmetov, topánok a medzi nimi i dobre uskladnený usušený vatovec obrovský, ktorý používal na liečebné účinky, o čom sú priame dôkazy, keďže ľadom zakonzervované telo ukázalo jeho zranenie a dokázalo tiež použitie výtrusov vatovca obrovského. Okrem neho mal pri sebe aj ďalšiu drevokaznú hubu- práchnovec kopytný (o tom sme už písali).
Vatovec ( Calvatia gigantea) si tak zaslúžil obdiv verejnosti a viaceré štúdie mohli úspešne potvrdiť to, čo už v praveku vedeli. Že huby sú darom lesa a sú skutočným liekom na ochorenia, úrazy a rastú všade, kde ich je treba. Výtrusný prach dobre vyzretého vatovca nachádzame v použití viacerých medicín rôznych kultúr.
Dávne a známe použitie
Používal sa početne tam, kde bolo treba udržať akúkoľvek ranu čistú a suchú. Používal sa ako zásyp a neskôr ho nahradili jemné prášky tzv. púdre. Používal sa ako najúčinnejšia medicína u pastierov. Úspešne sme ho použili aj my na silne poranenom vemienku našej kozy – rana najprv vyzerala ešte černejšie a hrozivejšie, ale už po pár hodinách prestala krvácať a do pár dňoch sa čisto zahojila. Vatovec možno označiť ako obrovskú prášivku, niekedy dorastajúcu do veľkosti basketbalovej lopty. Čerstvý je ozajstnou delikatesou pre svoju jemnosť, sušený obohatí každé jedlo, pretože sa ľahko rozpúšťa. Do prášivých vatovcov zvyknú detí kopať aby videli, ako sa z neho dymí a podobné vlastnosti majú aj ostatné druhy prášiviek(dopíšeme v článku o prášivkách).
Spracovanie
Čerstvý, na plátky nakrájaný, je chutný jemne osolený a opražený alebo dusený ako príloha k zemiakom, či ryži. Suší sa nakrájaný na plátky a neskôr je možné ho pomlieť na prášok, ktorým je možné zahusťovať polievky. Vo všetkých formách má liečivé účinky. Je možné ho nakladať do alkoholového nálevu, či vyrobiť z neho vodný extrakt – prevarením, vodným výluhom, destilovaním, konzervovaný alkoholom, medom, octom. Výtrusný prach uchovávame v sklenených nádobách, kde môžeme prípadne skladovať aj prášiacu hubu.
Účinné látky a spracovanie
Protirakovinové účinky spôsobuje hlavne látka kalvacín, získavaná predovšetkým z výtrusov, ktorá pomáha i pri leukémii. Extrakt potláča rast zhubných tkanív pri rakovine pľúc. Táto kyselina má i silne antibakteriálne účinky. Historicky sa hojne používal pri liečbe po amputáciách končatín, krvácaní z nosa, pri zápale tráviaceho ústrojenstva, hltanu, mandlí. Masť dodnes používajú v Afrike pri liečbe kože ťažných zvierat. Na trhu je dostupných viacero výrobkov s jej obsahom.
Zbierame zrelé plodnice, ideálne v ranných hodinách. Zdravé kusy môžeme použiť ihneď do varenia alebo okamžite krájame na plátky a sušíme rozprestreté v tieni na papieri pri teplote nad 20 stupňov. Usušené plátky skladujeme v vzduchotesných nádobách, môžeme zomlieť na jemný prach, vhodný do varenia, či na vnútorné použitie. Vodný výluh alebo odvar je ideálny v polievkach, zmiešaný s medom možno používať pri infekciách hrdla a dýchacích ciest. Ak už huba púšťa výtrusný prach, jemne dosušíme v tieni a skladujeme na suchom uzavretom mieste. Čerstvú hubu môžeme nechať dozrieť v suchu a teple. Nachádzame ju v tráve vlhkých lúk, v ovocných sadoch na stráňach, kde je veľa rannej vlhkosti a slnka. Ak ju nájdeme už v nejedlej forme, rozprášime na mieste výtrusný prach a na ďalší rok zbierame skôr.
Prajeme dobrú chuť, dlhé zdravie a skvelý zrak pri zbieraní lesných darov. Nech sme zdraví a môžeme sledovať zázračné, pestré jesenné divadlo, ktoré sa práve začína. Zber húb je vždy ľahší v čase dorastajúceho mesiaca až po jeho spln, čo vedeli už v staroveku a k tomuto úkazu priradili aj narastanie ľudských nádorov, bradavíc, polypov ako čosi, čo žije z prebytku látok spracovávaných organizmom, bez toho, že by si ich človek extra pestoval. Rovnako ako huby, ktoré nevidno a zrazu sú veľké. Po západe slnka môžeme krátko pozorovať planétu Venušu, ktorá sa stáva Večernicou až do jarnej rovnodennosti, kedy sa opäť stane Zorničkou viditeľnou krátko pred východom slnka.
Duchoslav a Weleslawa
OZ Karpatské Slnko
